Kombináciou viacerých prieskumov prevedených na Slovensku možno prísť k záveru, že vreckové od svojich rodičov dostáva cca 70 % detí. Nie je to práve vysoká číslo, ale ani očividne nízka hodnota. Každopádne vreckové by malo mať účel predčasného zoznámenia sa detí s peniazmi a ich zaobchádzaním, aby tak v dospelosti, kedy už zarobia podstatne vyšší kapitál, boli pripravené na reálny svet, v ktorom peniazu miznú ako lusknutím prstov na ruke. Je to taká predčasná finančná výchova, ale neplatí to vždy. Nejeden odborník prišiel k záveru, že forma tejto výchovy neprebieha správne, respektíve detí k skutočnému zaobchádzaniu s vyšším kapitálom moc nenaučí. Je to spôsobené viacerými faktormi.
70 % detí dostáva vreckové, ale finančná gramotnosť veľkej časti Slovákov je údajne na veľmi biednej úrovni. Za tento negatívny výsledok navzdory relatívne vysokému percentu detí dostávajúcich vreckové tak môže nesprávne pochopenie zmyslu vreckového a to zrejme z týchto dôvodov:
• Deti sú naučené na pravidelný príjem vreckového, avšak bez akýchkoľvek vedľajších negatívnych okolností a podmienok. (V reálnom svete treba s týmito okolnosťami rátať.)
• V opačnom prípade deti dostávajú peniaze nepravidelne a to vtedy, kedy ich momentálne potrebujú a kedy si ich vypýtajú. (Čo je realite vzdialené ešte viac.)
• Deti sú odmenené peniazmi za banálne a každodenné úlohy, ktoré sú pomerne jednoduché (a v skutočnosti ich nik neocení).
Ak sa na to pozriem z ľudskej stránky, samozrejme chápem, že deťom chcete dopriať a nechovať sa k nim ako diktátori či chodiace poučky, no ak sa máme baviť o funkčnosti tejto metódy výchovy, tak tieto tri spomenuté body majú chybný kontext, čo teraz asi vidíte i sami.
Funkčnejší model vreckového by tak mohol vyzerať nasledovne:
• Zverme deťom určitú časť peňazí a nechajme ich s nimi slobodne hospodáriť. Ak sa popália, aspoň si zapamätajú, ako ľahko môžu o peniaze prísť v podstate za nič a že je dôležitejšie veci premyslieť dopredu.
• Následne ich naučme používať vreckové efektívnejším smerom, usmernime ich.
