•nakoľko rastliny skalky majú rôzny pôvod ich nároky sa líšia. Stojatú vodu však nestrpí ani jedna z nich, preto sa odvádzanie vody musí vyriešiť drenážnou vrstvou.
•skaly ukladáme do zeme do polovice, musia stáť stabilne a na záťaž sa nesmú prevážiť. Aby s prostredím harmonizovali dovezieme si ich z blízkeho okolia.
•použitý pôdny substrát musí byť v súlade s nárokmi rastlín, existujú sukulenty, ktoré dobre znášajú skôr kyslejšiu pôdu a sú rastlinky, ktorým vyhovuje viac vápenatý substrát.
•na pokrytie povrchu môžeme použiť štrk, ktorý zabráni rastu buriny, udrží vlhkosť pôdy a ochráni listy pred fŕkajúcim blatom.
Prírodná skalkapripomína jej prirodzený výskyt v prírode. Jedna forma tohto druhu stvárňuje svah, na ktorom sem tam vykúkajú skaly a jednotlivé vrstvy sú rovnobežné a dobre viditeľné. Skalky zo zriedkavými skalami sa dobre vytvárajú na spodku svahov. Kamene sa zaryjú do zeme a medzi nimi sa vytvorí ucelený porast.
Mimoriadnym a novátorskym je vytváranie skaliek podobných tiesňavám. Úzke a strmé steny sú nasmerované na sever – juh a sú vhodné pre vysokohorské a subalpínske druhy rastlín obľubujúce vlhké a chladné počasie.
Skalky geometrických tvarovsa viažu k budovám, teda ich tvar závisí od tvaru budovy. Môžu to byť steny pozostávajúce z hotových elementov či nasucho postavené záhradné schody alebo kamenné cestičky.
Ďalšou možnosťou sú miniatúrne skalky, ktoré tvoria rastlinky vysadené do rôznych nádob.
Rastliny vhodné do skaliek:
– imitujúce trávnik alebo vytvárajúce súvislý porast: tarica horská, tarica skalná, poniklec veľkokvetý, hlaváčik jarný
– pestrofarebne kvitnúce: mydlica bazalkovitá, flox šidlolistý, astra alpínska, tarička, kostrava tvrdá, materina dúška, mliečnik
– cibuľovité a hľuznaté: modravka, šafran, tavolín, modrica, scila
– rôzne druhy rozchodníkov, lomikameňov, skalných ruží a prezimujúce druhy kaktusov
